V tejto kapitole programového dokumentu PS/SPOLU, ktorý nesie silný názov Bod zlomu, nájdeme množstvo riešení a návrhov, ktoré mali priniesť výrazný posun v prístup Slovenska k ekologickým otázkam. Gestorom kapitoly bol Erika Baláž.
„Spoločnosť čelí globálnym krízam ohrozujúcim život na Zemi – kríze klimatickej a kríze poklesu biologickej rozmanitosti. Sú dôsledkom nárastu populácie, zvýšenej spotreby a ničenia prírodných ekosystémov,“
týmito slovami sa kapitola začína. Predznamenajú všetky hlavné témy, ktorým sa venuje.
Koalícia PS/SPOLU postavili svoje plány podpory životného prostredia na transformácii ministerstva životného prostredia na ministerstvo životného prostredia, klimatickej zmeny a energetiky SR.
Tzv. „zelená téma“ bola veľmi výrazne integrovaná v samotnej DNA Progresívneho Slovenska už od jeho začiatkov. V tomto dokumente priniesla plán ochrany životného prostredia v siedmich častiach:
1. Klimatická kríza
2. Národné parky a lesy pre ľudí
3. Živé rieky, ochrana vôd
4. Ochrana ovzdušia
5. Od skládok k obehovému hospodárstvu
6. Energetika šetrnejšia k životnému prostrediu
7. Lepšia regulácia a energetická politika
Klimatická kríza
Na riešenie tohto závažného problému PS/SPOLU pripravovalo zákon, ktorý mal jednoznačne vyhlásiť stav klimatickej núdze, nasmerovať krajinu k bezuhlíkovej ekonomike a adaptovať ju na klimatickú zmenu.
Ochrana lesov, ich udržiavanie a rozširovanie, renaturácia vodných tokov a mokradí, ale aj programy na zachytávanie a využívanie zrážkových či odpadových vôd mali pomôcť v boji proti suchám. Kým rôzne infraštruktúrne opatrenia ako napr. záplavové hrádze, poldrov či usmernenie odtoku by malo výrazne prispieť k ochrane pred intenzívnymi zrážkami a povodňami.
Podpora a ochrana zelene najmä v mestách a obývaných oblastiach mala byť reakciou na zvýšenie priemerných teplôt a častých horúčav. PS/SPOLU plánovalo v priebehu štyroch rokov v mestách a obciach vysadiť minimálne 100-tisíc stromov a celkovo zvýšiť rozlohu zelene.
Národné parky a lesy pre ľudí
Pre ochranu štátnych pozemkov v územiach národných parkov Bod zlomu plánoval komplexnú reformu správy národných parkov. Pričom rozloha prísne chránených území bez zásahu človeka mala dosiahnuť minimálne 5 % z celkovej rozlohy Slovenska.
Lesníctvo sa malo presunúť pod rezort životného prostredia. Lesné porasty sa mali podporiť, prebudovať a zahustiť tak, aby sa obnovila ich pôvodná funkcia. Lesy sa pritom mali premeniť na 26 samostatných podnikov vo vlastníctve mieste a obcí, čím by sa znížil súkromný a politický vplyv na hospodárenie v lesoch.
Nová zeleň sa mala vysadiť, rozšíriť a udržiavať aj v sídlach, čo sa spomína už v predchádzajúcej kapitole. Sem patrí aj vytváranie komunitných záhrad či terapeutických záhrad.
Živé rieky, ochrana vôd
Opatrenia na revitalizáciu vodných tokov a mokradí, primeraná protipovodňová ochrana zvýšená kontrola dodržiavania zákazu výstavby záplavových území vodných tokov mali byť základom pre tzv. novú vodnú politiku.
Tá mala byť v prvom rade udržateľná a zabezpečiť dostatok kvalitnej pitnej vody vo všetkých regiónoch Slovenska. K tomu mal patriť aj Plán revitalizácie a renaturácie vodných tokov Slovenska. Zároveň sa o ďalšie vzácne územia mala doplniť sústava chránených území NATURA 2000.
PS/SPOLU chcel v tejto oblasti zastaviť alebo výrazne obmedziť výstavbu nových veľkých priehrad a taktiež zlepšiť kapacity Slovenskej inšpekcie životného prostredia.
Ochrana ovzdušia
V prvom rade malo ísť o zlepšenie monitoringu ovzdušia na miestnej úrovni. Lepšia kontrola mala priniesť viac informácií, z ktorých malo vychádzať viac analýz. Tie mali prispievať k efektívnejším reakciám a riešeniam v oblastiach najväčšieho znečistenia.
Súčasťou plánu bolo aj zavedenie najlepších technológií pre oblasť emisií, ukončenie ťažby a výroby elektrickej energie z uhlia v Hornej Nitre a tiež postupné ukončenie spaľovania uhlia v domácnostiach.
Od skládok k obehovému hospodárstvu
Program rátal so zavedením do praxe konkrétnej hierarchie odpadového hospodárstva. Opatrenia pre rozvoj bezobalovej distribúcie, ekologických spôsobov balenia, kompostovania či recyklácie mali pomôcť predchádzať vzniku odpadov.
Odstraňovanie nelegálnych skládok a starých environmentálnych záťaží je samozrejmosťou. Program opisoval aj plán na zlepšenie separovaného zberu a recyklačných služieb.
Zvýšiť sa mali aj poplatky za ukladanie odpadu v skládkach, zdroje z ktorých sa mali prenášať na podporu ochrany prírody a ďalšie ekologické aktivity.
Patrí sem aj zálohovanie plastových a kovových fliaš, obmedzenie vyhadzovania nezávadných potravín z reštaurácií a supermarketov, budovanie kompostární či bioplynových staníc a napokon urýchlene zavedenie separovaného zber biologicky rozložiteľného odpadu.
S tým všetkým sa malo tiež zvyšovať povedomie o problematike životného prostredia a posilniť spolupráca širokej verejnosti na jeho ochrane.
Energetika šetrnejšia k životnému prostrediu
Cieľom PS/SPOLU bolo aj zvýšenie kvality života ľudí pri súbežnom zlepšení kvality životného prostredia. Svoju energetickú politiku postavili na troch hlavných cieľoch: udržateľnosti a dekarbonizácii, cenovo dostupných energiách a napokon bezpečnosti dodávok všetkých druhov energií.
To sa malo dosiahnuť podporou čistejšieho vykurovania v mestách a obciach aj s využitím biomasy, výraznou podporou obnoviteľných zdrojov, no zároveň rešpektovanie limitov prostredia, politikou energetickej efektívnosti, čistým a moderným priemyslom aj zdaňovaním znečisťujúcich palív.
Bod zlomu tiež hovorí o podpore vedy, výskumu a inovácií cez verejno-súkromné partnerstvá a vyššiu angažovanosť Slovenska v rôznych programoch Európskej únie. Plánom bolo tiež prijať národnú priemyselnú stratégiu s jasne zadefinovanými technologickými prioritami v podpore vedy a výskumu v slovenskej energetike.
Lepšia regulácia a energetická politika
Programový dokument PS/SPOLU v tejto oblasti hovoril aj nutnom zlepšení regulácia a podpory v energetickej politike, keďže je neprehľadný a komplikovaný.
Pomôcť tomu mali jasné ciele energetickej a regulačnej politiky postavené na konzultáciách či analýzach a tiež lepší manažment a ochrana verejného záujmu.
Bod zlomu vyjadril súhlas s dostavbou a bezpečným uvedením do prevádzky dvoch nových blokov Jadrovej elektrárne Mochovce. Avšak zároveň kladie zvýšený dôraz na kontrolu bezpečnosti a hĺbkový audit financovania dostavby. S výstavbou ďalších jadrových blokov však PS/SPOLU nesúhlasí.
V oblasti energetickej bezpečnosti sa programový dokument dotýka zníženia dovozu fosílnych palív, podporu výstavby poľského plynovodu, udržania tranzitného systému plynu z Ukrajiny aj podpory projektov rozvoja dekarbonizovaného plynu. Nechýba ani podpora prepojovania elektrizačných prenosových sústav so susednými krajinami.