Odlesňovanie, nie je problém, ktorý sa nás netýka. Lesy sú základom rovnováhy celého nášho ekosystému. Deje sa to na celom svete ale všade v inom rozsahu. Naše lesy bohužiaľ nie sú výnimkou. Situácia je naozaj zlá. Európska únia dokonca začala proti Slovensku konanie za zmenu prístupu k neudržateľnej ťažbe a ochrane našich lesov.
Slovenské lesy pokrývajú zhruba 41 percent krajiny. Na Slovensku ťažíme podľa štatistík OECD najviac dreva z krajín vyspelého sveta.
Prečo sú lesy dôležité?
Lesy zohrávajú niekoľko dôležitých ekologických úloh:
- sú bankou pre biodiverzitu
- poskytujú kyslík
- poskytujú obživu, pitnú vodu a prístrešie
- sú zdrojom pre tradičné lekárstvo
- lesy nás chránia pred klimatickými zmenami
Prečo lesy rúbeme:
- požiare
- chov dobytka
- nelegálna ťažba lesov
- výroba papiera
- ťažba nerastov
- urbanizácia
- globálne otepľovanie
Ako môžeme lesom pomôcť?
Aj napriek tomu, že je v mnohých krajinách miera odlesňovania vysoká, zdá sa, že je na ústupe. Pracujú na tom mnohé svetové inštitúcie napríklad Svetový fond na ochranu prírody (WWF).
Cieľom je:
- zníženie odlesňovania
- bojovať proti nezákonnej ťažbe dreva
- reformovať obchod
- vytvoriť chránené oblasti
- vytvorenie trhu pre ekologicky zodpovedné lesné výrobky
Jednou z metód ako zvýšiť percento zalesnenosti je znovu obnovenie lesov. Najnovšie správy z NASA prinášajú pozitívne správy o tom, že naša planéta je dnes zelenšia než počas posledných 20 rokov.
Zaujímavosť:
V niektorých krajinách používajú v boji proti nelegálnej ťažbe recyklovaný mobilný telefón na monitorovanie reťazových píl. K mobilným telefónom je pripojený mikrofón, ktorý je schopný rozlíšiť zvuky z reťazovej píly od ostatných zvukov lesa. V prípade výrubu telefóny automaticky odošlú správu aj s presnou polohou orgánom, ktoré vedia okamžite vyhodnotiť, či ide o nelegálny výrub.
OCHRANÁRI BIJÚ NA POPLACH
Na Slovensku je správa lesov vo vlastníctve SR v rukách štátneho monopolu. Orgány zodpovedné za výrub však často krát konajú spomalene, mlčia alebo sa na výrube priamo podieľajú.
Rýchlosť a objem ťažby dreva v slovenských lesoch je dlhodobo neudržateľný problém.
Ochranári žiadajú:
- okamžitú reguláciu ťažby dreva
- prísnejšie pravidlá pre správu lesného poľnohospodárstva
- vytvorenie bezzásahových území, na ktorých nemožno realizovať výrub za žiadnych okolností
Ochranári odporúčajú:
- ročne by sme mali vyťažiť maximálne 60 percent objemu prírastku v lesoch
Napríklad územie Tatranského národného parku a Národného parku Nízke Tatry patrí medzi najzalesnenejšie oblasti Slovenska. Zároveň sa v tejto oblasti vyťažilo najviac stromov za posledných 10 rokov.
KTO SA STARÁ O SLOVENSKÉ LESY.
- štátni lesníci o zhruba polovicu lesov
- v Tatrách sú Štátne lesy TANAP-u
- necelá polovica lesov patrí súkromníkom, urbárom či cirkvi.
Nad nimi všetkými stoja dve ministerstvá, ktoré im určujú pravidlá, ministerstvo životného prostredia a ministerstvo poľnohospodárstva.
Štátny lesníci, ktorý majú pod sebou najväčšiu časť slovenských lesov sa odvolávajú na dva problémy:
Problém číslo 1.
- Kalamita menom lykožrút – boj s podkôrnym hmyzom sa často končí vyťažením takmer všetkých dospelých stromov
Problém číslo 2.
- Veterné kalamity – v dôsledku kalamity ktorá poláme stromy sa uskutoční výrub.
Pohľad ochranárov:
Kalamita síce zničí veľkú časť lesa, ale podobne veľká plocha následne zmizne po zásahu lesníkov. Je možné predpokladať, že bez zásahu človeka by prežilo viac stromov.
Výrubom sa totiž vytvorí nový kraj lesa. Stromy, ktoré boli dovtedy chránené uprostred lesa sú zrazu na jeho okraji a vystavené lykožrútovi. Rok po roku sa tak lykožrút rozšíri a po výrube zmizne mnohonásobne väčšia plocha, než pôvodne zničila veterná kalamita.
Satelitné zábery nám vedia ukázať ako sa les s kalamitou vyrovná aj bez zásahu človeka. Lykožrút napadol aj les, ktorý nezhodila kalamita. Pár rokov sa šíril, no napokon sa šírenie nákazy zastavilo. Miestami les vyschol a stromy spadli, miestami zostal zdravý les.
Hlavný rozdiel medzi zásahom lesníkov a pasívnym prístupom je, že na tomto mieste zostala stáť aspoň časť lesa.
MY SME LES.
Iniciatívu My sme les tvoria ľudia, ktorí milujú lesy. S podporou odbornej verejnosti a vedcov bojujú za zastavenie devastácie národných parkov a lesov na Slovensku.
Pretože:
- len v národnom parku Nízke Tatry zmizlo od roku 2004 viac ako 70km štvorcových starých lesov,
- úbytkom prirodzených lesov veľmi trpia aj voľne žijúce zvieratá. Veľa druhou je ohrozených,
- ťažba dreva v SR má dlhodobo rastúci trend. Od roku 1990 vzrástol objem ťažba o 75,3 percenta,
- treba zachovať prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie.
S podporou verejnosti sa im už podarilo zachrániť napríklad územie v Západných Tatrách. Napriek neľahkému boju s inštitúciami je na tomto mieste dnes postupne silnejúci les a divočina.
Iniciatíva sa tak snaží pomôcť tam, kde zlyháva štát:
- píšu listy a petície
- organizujú protesty
- zúčastňujú sa správnych konaní a súdnych procesov
- vzdelávajú a informujú verejnosť
Poľnohospodárstvo spôsobuje 80% odlesňovania.
Okrem prírodných katastrof odlesňovanie vo veľkom rozsahu spôsobuje naše poľnohospodárstvo. Naša populácia stále rastie, čo znamená, že potrebujeme stále viac potravín. Aby bola pôda po výrube lesa úrodná poľnohospodári spália všetko čo bolo vyrezané. To urobí pôdu úrodnejšou avšak len krátkodobo. V konečnom dôsledku sa poľnohospodári presunú do novej oblasti a výrub pokračuje.
Čo môže urobiť v boji proti odlesňovaniu jednotlivec?
Jednotlivec ako bežný spotrebiteľ a konzument môže tiež aj malými krokmi zmeniť nepriaznivú situáciu. Dôležitá je v tomto smere trpezlivosť a informovanosť.
- Nauč sa kontrolovať výrobky, ktoré kupuješ. Hľadaj trvalo udržateľné zdroje.
- Na výrobu rastlinnej stravy je potrebná menšia plocha pôdy, čo priamo ovplyvňuje odlesňovanie. Zaraď preto do svojej stravy viac rastlinných výrobkov.
- Recykluj a používaj menej papierových výrobkov.