Spoločná koalícia PS/SPOLU sa v roku 2019 stala strategickou politickou spoluprácou, ktorej cieľom mal byť spoločný úspech v európskych a najmä parlamentných voľbách v roku 2020, ktoré jej lídri považovali za absolútne zlomové.
Obe zoskupenia sa chceli dostať do parlamentu a v ideálnom prípade do vlády práve spoločnými silami. Tretím členom zoskupenia sa mala stať aj strana Andreja Kisku Za ľudí. Tá sa však napokon rozhodla ponuku neprijať.
Tento koncept napokon nebol úspešný. Takáto koalícia potrebovala na postup do parlamentu vo voľbách získať namiesto bežných 5 % aspoň 7 % hlasov. Napokon však zostala sklamaná tesne pod touto hranicou.
Do akej miery si za to jej lídri mohli sami, zbytočnými chybami v predvolebnom období, nakoľko im uškodila antikampaň Smeru a či by to dokázali spoločne so stranou Za ľudí je dnes už ťažké zodpovedať. Podľa všetkého však k tomu prispeli všetky tri faktory.
Prečítajte si krátky príbeh vzniku oboch strán, ich spoločného projektu pred voľbami aj o to, ako sa po tomto sklamaní zmenili.
Progresívne Slovensko
Politické hnutie Progresívne Slovensko vzniklo v roku 2017 transformáciou z občianskeho združenia, ktoré založil Ivan Štefunko zhruba rok predtým. Hneď na začiatku sa k projektu pridal Michal Truban, ktorý sa stal jeho najväčším investorom.
Prvým predsedom strany sa napokon stal Štefunko, ktorého pred voľbami vystriedal Truban.
Keďže ide o centristické sociálnoliberálne hnutie, jeho ideológia zahŕňa reacionálne a pragmatické riešenia v ekonomickej oblasti, liberálne postoje v kultúrno-etickej oblasti, presadzovanie ľudskej dôstojnosti, rovnosti, spravodlivosti, udržateľného rozvoja a jasnej proeurópskej orientácie.
PS sa svojou ideológiou a víziami neraz prirovnávalo k francúzskemu hnutiu En Marche!, ktoré založil Emmanuel Macron, dnešný prezident Francúzska.
Na Slovensku sa za najviac kontroverzné považovali najmä postoje progresívcov v oblasti LGBTI, kde žiadali najmä viac legislatívnych práv pre partnerov rovnakého pohlavia, a tiež názory ohľadom legalizácie niektorých drog, ktoré neraz vyvolali až pobúrenie niektorých politických a občianskych skupín.
SPOLU
Stredopravá proeurópska strana SPOLU vznikla na začiatku roka 2018. Jej zakladateľmi boli predtým nezaradení poslanci Miroslav Beblavý, ktorý sa stal aj predsedom, a Jozef Mihál.
Ideologicky sa strana prezentovala odborne, profesionálne, stavala na občianskej demokracii a nepopulistických riešeniach. Významnou oblasťou pre stranu SPOLU bola zelená politika na európskej úrovni, na ktorú sa sústreďujú aj v súčasnosti.
Vznik koalície a parlamentné voľby 2020
Progresívne Slovensko malo od začiatku jasnú ambíciu uspieť v parlamentných voľbách 2020 a podieľať sa na riadení štátu ako vládna strana. Úspech predznamenalo viacero faktorov. Jedným z nich bolo aj úspešné postavenie vlastnej kandidátky do prezidentských volieb 2019.
Predtým podpredsedníčka strany Zuzana Čaputová vo voľbách zdolala silného protikandidáta Maroša Šefčoviča a stala sa historicky prvou ženou vo funkcii prezidenta Slovenskej republiky.
Do európskych volieb v roku 2019 už Progresívne Slovensko vstúpilo v koalícii so stranou SPOLU. Získali napokon spolu štyri kreslá, ktoré obsadili Michal Šimečka, Martin Hojsík, Vladimír Bilčík a dnes už nezávislý Michal Wiezik.
Po úspešných eurovoľbách koalícia PS/SPOLU pokračovala aj do parlamentných volieb 2020. Miesta na kandidátke si podelili na polovicu a trochu netradičných spôsobom postavili dvoch lídrov. Za Progresívne Slovensko to bol Michal Truban, za SPOLU Miroslav Beblavý.
Truban s Beblavým vyzývali na vstup do ich spoločnej koalície aj bývalého prezidenta Andreja Kisku so stranou Za ľudí. Ten sa však napokon rozhodol ísť do boja o kreslá v Národnej rade Slovenskej republiky so svojou stranou samostatne.
Do boja o voličov PS/SPOLU vykročili ambicióznym programovým dokumentom s názvom Bod zlomu. V ňom na 240 stranách a v 16 kapitolách veľmi podrobne vysvetlili svoje odvážne plány na zmeny vo vzdelávaní, zdravotníctve, ekológii, ľudských právach, kultúre, justícii, vnútornej bezpečnosti aj zahraničnej politike, zamestnanosti, ekonomike, regionálnej politike, digitalizácii, doprave, bývaní či pôdohospodárstve.
Predvolebné prieskumy predpovedali úspech, avšak po niekoľkých chybách počas kampane aj kvôli dobre mierenej antikampani iných strán napokon čísla tesne pred voľbami začali klesať.
Koalícia na postup do parlamentu potrebovala vo voľbách minimálne 7 % hlasov, čo sa nepovažovalo za nedosiahnuteľný cieľ. Práve naopak. Vystupovanie lídrov bolo veľmi sebavedomé a nič nenaznačovalo tomu, že by malo prísť sklamanie.
Dokonca aj na začiatku sčítania volebných hlasov to vyzeralo, že koalícia PS/SPOLU bude jednoznačne v parlamente. Po zrátaní všetkých volebných lístkov však prišlo veľké sklamanie. Výsledok 6.96 % hlasov napokon veľmi tesne nestačil.
Po neúspešných voľbách
Spolupráca Progresívneho Slovenska a strany SPOLU sa po neúspechu v parlamentných voľbách 2020 skončila. Obe strany zhodnotili svoje zlyhania a zvolili si nové vedenie.
Novým predsedom SPOLU sa stal 25. apríla 2020 Juraj Hipš, ktorý na sneme zdolal generála Pavla Macka v pomere 144:112 hlasov. Strana zároveň v lete 2020 predstavila svoju novú kampaň s 19 opatreniami na boj s očakávanou klimatickou a pracovnou krízou.
Na sneme 6. júna 2020 zvolili za predsedníčku progresívcov Irenu Biháriovú, ktorá v hlasovaní tesne zdolala Trubana v pomere 105:100. Michal Truban, Ivan Štefunko, Zora Jaurová, Michal Šimečka a Martin Hojsík sa stali podpredsedami hnutia.