Je naozaj veľmi náročné zorientovať sa v dnešnom mediálnom svete. Denne absorbujeme množstvo informácií rôzneho charakteru. Niektoré idú okolo nás, nad niektorými rozmýšľame, iné dokonca ovplyvňujú naše rozhodovanie a správanie.
Zjednodušene povedané, pri každej sa treba zamyslieť.
- Je správa hodnoverná?
- Kto je jej autorom?
- Je pravdepodobné, že autor dostal zaplatené za jej šírenie?
- Nebolo z nej vynechané niečo dôležité?
Čo je to dezinformácia
Informácie sa šíria hlavne prostredníctvom médií a tie sú často krát obviňované, že nevyvíjajú dostatočné úsilie v boji proti dezinformáciám alebo ho často krát aj podporujú.
Pod pojmom dezinformácia môžeme rozumieť akúkoľvek informáciu, ktorá nie je pravdivá, alebo je vytvorená tak, aby jej obsah poškodil alebo oklamal. Autor si mohol obsah správy vymyslieť, prekrútiť alebo zatajiť dôležité časti.
Nie každá informácia je však vytvorená za účelom poškodiť príjemcu. Ak autor nemá vedomosť, že interpretuje nesprávne informácie, hovoríme o misinformácii.
Misinformácia vzniká:
- nepozornosťou
- komunikačným šumom
- nesprávnym vyhodnotením informácií
Rôzne podoby dezinformácie
- Satira
Autori pomocou nej poukazujú na problémy spoločnosti. Využívajú iróniu, sarkazmus a slovné hračky. Je vytvorená cielene možno aj so zámerom uraziť, ale nevymýšľa ani nezavádza čitateľa.
- Hoax
Hoax je často finančne motivovaný. Jeho jediným cieľom je oklamať príjemcu a zmanipulovať ho, aby obsah šíril ďalej. Je to zámerne vytvorený falošný obsah. Hoax je trestnoprávne postihnuteľný.
- Fake news
Fake news majú podobu žurnalistických správ a snažia sa manipulovať názory ľudí. Ovplyvňujú ich s politickým alebo ideologickým zámerom. Vďaka kombinácii klamstiev a pravdivých informácii pôsobia dôveryhodne.
- Propaganda
Cieľom propagandy je, aby široká verejnosť zmenila svoj postoj. Väčšinou má ideologický zámer. Propagandu podporil hlavne rozvoj masovo komunikačných médií v posledných rokoch.
- Trolling
Internetový trollovia sú užívatelia, ktorých jediným zámerom je provokovať iných používateľov väčšinu v diskusiách. Používajú často falošné a vymyslené informácie.
Sociálne média a ich úloha
V dnešnej dobe sa za najväčší zdroj šírenia dezinformácií považujú sociálne média. Internet predstavuje svet neobmedzených možností ale na druhej strane ho možno ľahko zneužiť na šírenie klamstiev.
Reálne vedomosti a výskumy odborníkov v akejkoľvek oblasti sú veľmi žiadané a stoja peniaze. Na druhej strane, nekvalitné informácie sa dajú vytvoriť veľmi jednoducho. Používatelia internetu môžu vytvárať vlastný obsah. Najmä v krízových situáciách píšu a diskutujú, hľadajú odpovede na otázky. To má ale za následok prebytok informácií a hranice medzi domnienkami a faktami sa strácajú.
Je otázne nakoľko ide o celospoločenskú zodpovednosť a do akej miery môžeme od sociálnych sietí požadovať, aby nás chránili pred dezinformáciami bez obmedzenia slobody slova.
Internet je priestor, ktorý budujeme všetci spoločne. Ak máme podozrenie, že ide o dezinformáciu, môžeme ju nahlásiť platforme sociálnych médií, na ktorej bola správa uverejnená. Všetky platformy už dnes ponúkajú takúto možnosť a podozrivé správy alebo účty sa následne preverujú.
Foto: Unsplash