ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, KLIMATICKÁ KRÍZA A ENERGETIKA

Zlomový program pre zlomové voľby

Spoločnosť čelí globálnym krízam ohrozujúcim život na Zemi – kríze klimatickej a kríze poklesu biologickej rozmanitosti. Sú dôsledkom nárastu populácie, zvýšenej spotreby a ničenia prírodných ekosystémov.

Súčasný spôsob života generuje množstvo environmentálnych problémov: produkujeme množstvo odpadu, znečisťujeme ovzdušie a zdroje pitnej vody. V sídlach uprednostňujeme betón pred zeleňou a potraviny vyrábame s pomocou množstva umelých hnojív a pesticídov.

Klimatická kríza predstavuje najväčšiu výzvu, ktorú ľudstvo v súčasnosti musí riešiť. Považujeme za nevyhnutné spraviť všetko preto, aby bolo otepľovanie obmedzené na maximálne 1,5 °C. Naštartujeme prechod Slovenska na bezuhlíkovú ekonomiku a zabezpečíme, aby sa krajina dokázala lepšie adaptovať na zmenu. Zmiernime dopady klimatickej krízy na krajinu a spoločnosť, najmä zvyšovania častosti a intenzity extrémnych prejavov počasia v podobe horúčav, záplav a sucha.

Na ťažké výzvy 21. storočia, hlboké zmeny naprieč celou našou spoločnosťou a ekonomikou s vplyvom na kvalitu života ľudí, nemôžeme odpovedať politikami a nástrojmi minulého storočia. Chceme Slovensko, ktoré bude odrážať zmenené potreby spoločnosti, prispeje k riešeniu klimatickej krízy aj k ochrane biologickej rozmanitosti.

Navrhujeme prelomové posilnenie úlohy ministerstva životného prostredia, rozšírenie jeho politického významu a právomocí napríklad o lesné hospodárstvo a energetiku. Túto zmenu chceme symbolicky aj prakticky vyjadriť aj premenovaním rezortu na Ministerstvo životného prostredia, klimatickej zmeny a energetiky SR. Sme presvedčení, že iba takto budeme schopní úspešne čeliť výzvam, ktoré nás čakajú.

  1. KLIMATICKÁ KRÍZA

1.1. Stav klimatickej núdze
  • Pripravíme zákon, ktorý vyhlási stav klimatickej núdze. Upraví a priorizuje smerovanie krajiny k bezuhlíkovej ekonomike aj adaptáciu na klimatickú zmenu.

  • Zabezpečíme aj súlad všetkých politík a finančnej podpory štátu, štátnych organizácií a štátom vlastnených firiem s klimatickými cieľmi. Pri adaptačných opatreniach zapojíme dlhodobo nezamestnaných formou inkluzívneho trhu práce (viac v kapitole ZAMESTNANOSŤ).

  • Všetky nové zákony a verejné investície budú musieť byť záväzne posudzované z pohľadu vplyvu na emisie skleníkových plynov a adaptáciu na zmenu klímy. V praxi to bude znamenať koniec podpory činností zvyšujúcich emisie skleníkových plynov, postupné ukončenie podporných mechanizmov s negatívnym dopadom na emisie a presmerovanie podpory do mitigácie a adaptácie na zmenu klímy.

1.2. Prechod na bezuhlíkovú ekonomiku 
  • Aktualizujeme a zjednotíme stratégie prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku do nadsektorovej stratégie tak, aby znižovanie emisií skleníkových plynov bolo v súlade s cieľom udržať oteplenie na 1,5 °C.

  • Zvýšime podporu pre úspory energie a podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe. Vypracujeme analýzu tokov uhlíka medzi pôdou a atmosférou pre územie Slovenska a podporíme opatrenia, ktoré chránia zásoby uhlíka v pôde a zabezpečujú jeho ďalšiu akumuláciu (pozrite aj kapitolu PÔDOHOSPODÁRSTVO).

1.3. Ochrana pred intenzívnymi zrážkami aj suchami
  • Budeme chrániť, udržiavať a rozširovať prírode blízke lesy, renaturovať vodné toky a mokrade, podporovať rozmanitosť štruktúry krajinnej pokrývky a chrániť brehové porasty.

  • Zavedieme dotačný program na zachytávanie a využívanie zrážkových a odpadových vôd v domácnostiach a na záhradách pre vlastníkov rodinných a bytových domov.

  • Zabezpečíme prijatie chýbajúcich a úpravu zle nastavených metodík a noriem pre hospodárenie so zrážkovými vodami. V predpisoch pre parkoviská zvýšime ich pokrytie stromami, odvádzanie zrážkových vôd do terénnych depresií a zrušíme povinnosť vodonepriepustných povrchov pre parkoviská.

  • Zavedieme environmentálnu hierarchiu a opatrenia pre nakladanie so zrážkovými vodami vo vykonávacích predpisoch k stavebnému zákonu. Zrážková voda sa má prednostne riešiť povrchovým vsakovaním alebo zachytením a následným využitím v mieste, kde spadla. Zavedieme nový regulatív maximálnej nepriepustnosti v územnom plánovaní, ktorý zlepší ochranu a rozvoj zelenej infraštruktúry v územnom plánovaní.

  • Znížime straty v rozvodných sieťach vody zlepšením systému detekcie presakovania, a zabezpečením realizácie opatrení pre výrazné znižovanie strát vody priesakmi.

  • Zabezpečíme pasportizáciu odstavených vodných zdrojov z hľadiska možnosti revitalizácie a uvedenia do opätovnej prevádzky. Sprísnime ochranu vodných zdrojov.

  • Infraštruktúrne opatrenia, napríklad vybudovanie protizáplavových hrádzí, poldrov, zvýšenie či usmernenie odtoku prostredníctvom drobných hydrotechnických opatrení podporíme len v lokalitách, v ktorých sa preukáže nedostatočnosť ekosystémových riešení a za podmienky minimalizácie environmentálnych dôsledkov.

1.4. Ochrana pred častejšími a intenzívnejšími horúčavami
  • Na zvýšenie priemerných teplôt, častosti a intenzity horúčav zareagujeme prísnejšou ochranou zelene. Doplníme zákon o ochrane prírody o kompenzačné opatrenia v prípade zásahu do zelene. Právnické osoby plánujúce činnosť, ktorá trvalo poškodí alebo zníži rozlohu zelene, budú musieť urobiť opatrenia pre primerané vytvorenie novej zelene.

  • Vypracujeme nový zákon na zlepšenie ochrany a rozvoja zelene v sídlach. Pre obce vytvoríme rámec pre tvorbu všeobecne záväzných nariadení, ktoré im umožnia stanoviť podmienky územného rozvoja z hľadiska ochrany ľudí a majetku pred predpokladanými dôsledkami zmeny klímy.

  • Do roku 2024 zabezpečíme v mestách a obciach na Slovensku vysadenie najmenej 100-tisíc drevín, z toho najmenej 25-tisíc stromov participatívnym spôsobom občanmi. Zameriame sa na miesta, v ktorých žijú a pohybujú sa najzraniteľnejšie skupiny – starí ľudia, deti a nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

  • Do roku 2024 zabezpečíme v mestách a obciach na Slovensku zvýšenie rozlohy zelene v sídlach. Zapojíme obyvateľov a obnovíme 50 ha zelene, školské, terapeutické, historické parky, zeleň v uliciach, vytvoríme 50 ha zelene na strechách a fasádach budov a 20 ha pre mestské poľnohospodárstvo. Zameriame sa na miesta, v ktorých žijú a pohybujú sa najzraniteľnejšie skupiny – starí ľudia, deti a nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

1.5. Robustnejšia podpora
  • Upravíme legislatívu územného plánovania a stavebnej činnosti tak, aby podporovala adaptačné opatrenia na zmenu klímy.

  • Zlepšíme rámec a metodické usmernenia na podporu obnovy budov tak, aby bola ich obnova komplexná a koncepčná, zohľadňovala opatrenia mitigácie aj adaptácie na zmenu klímy.

  • Prijmeme opatrenia na riešenie problému nemožnosti čerpať európske fondy na obnovu verejných budov v Bratislavskom kraji, okrem iného vytvorením systematickej podpory z Envirofondu.

  1. NÁRODNÉ PARKY A LESY PRE ĽUDÍ

Lesy sú dôležitou súčasťou slovenskej krajiny a zohrávajú kľúčovú úlohu pri ochrane životného prostredia. Súčasný spôsob hospodárenia nezohľadňuje zmenené potreby a očakávania spoločnosti. Produkčná funkcia lesov dominuje na úkor iných funkcií, ako je prevencia povodní a sucha, ochrana biologickej rozmanitosti, zmierňovanie klimatických zmien či rozvoj prírodného turizmu.

Zastarané spôsoby manažmentu majú negatívne dopady na ekologickú stabilitu lesov (vysoký podiel kalamít), ako aj ekonomiku lesného hospodárstva. Korupcia a klientelizmus tieto vplyvy ešte prehlbujú. Doterajší stav, keď mal rezort životného prostredia minimálny dosah, sa ukázal ako neudržateľný a je hlavnou prekážkou systémových zmien. Pre úspešnú realizáciu nášho programu je dôležité presunúť štátnu správu lesného hospodárstva vrátane štátnych podnikov spravujúcich lesy pod Ministerstvo životného prostredia, klimatickej zmeny a energetiky SR.

2.1. Reforma správy národných parkov
  • Štátne pozemky v územiach národných parkov prejdú pod správy parkov. Dnes ich spravujú Lesy SR alebo iné organizácie rezortu pôdohospodárstva, ktoré majú iné priority ako je ochrana prírody.

  • Správy národných parkov budú mať vlastnú právnu subjektivitu a budú orgánom štátnej správy. Toto opatrenie posilní ich nezávislosť. Dnes sú len odbornou organizáciou, ktorá vydáva stanoviská, ale nerozhoduje.

2.2. Päť percent bez zásahov
  • Presadíme, aby celková výmera prísne chránených území bez zásahov človeka dosiahla minimálne 5 % z rozlohy Slovenska.

  • Zvýšime príspevky pre súkromných vlastníkov lesov na kompenzáciu majetkovej ujmy z dôvodov ochrany prírody na 30 miliónov eur ročne. Z týchto zdrojov bude možné platiť aj za ekosystémové služby.

  • Zreformujeme Štátnu ochranu prírody SR – zmeníme spôsob jej financovania a posilníme personálne obsadenie.

  • Prepojíme ochranu národných parkov s rozvojom regiónov tak, aby boli aktívnymi podporovateľmi rozvoja prírodného turizmu.

  • Zavedieme regulovaný vstup do niektorých lokalít národných parkov cez vstupný poplatok.

2.3. Lesy pre ľudí
  • Štátnu politiku v oblasti lesníctva presunieme pod rezort životného prostredia, vrátane štátnych podnikov lesného hospodárstva.

  • Pri hospodárení zabezpečíme dôraz na mimoprodukčné funkcie lesov. Vyčleníme prostriedky na prebudovanie lesných porastov s cieľom zvýšiť ich vekovú a druhovú rôznorodosť. Tým sa posilní stabilita a plnenie funkcií lesov, vrátane zadržiavania vody, sťahovania uhlíka z atmosféry a ochrany biologickej rozmanitosti. Prioritou bude aj ochrana ochranných lesov – zamedzenie ťažby a výstavby ciest.

  • Lesy SR transformujeme na 26 samostatných podnikov s vlastnou právnou subjektivitou, ktorých vlastníkom sa stanú mestá a obce v regiónoch podľa počtu obyvateľov. Zabezpečíme, aby podniky nebolo možné ani nepriamo privatizovať. Týmto opatrením posilníme účasť miestnych obyvateľov na rozhodovaní o manažmente lesov.

  • Znížime politický vplyv na hospodárenie v lesoch a vplyv oligarchov na obchod s drevom. Zavedieme aplikáciu na kontrolu obchodu s drevom, ktorá bude prístupná verejnosti. Jej účelom je minimalizovať nelegálnu ťažbu dreva.

2.4. Zeleň v sídlach
  • Vytvoríme podmienky na zvýšenie rozlohy a kvality zelene v sídlach. Zlepšíme ochranu a starostlivosť o cestnú zeleň.

  • Zladíme zákon o pozemných komunikáciách so zákonom o ochrane prírody a krajiny – v zastavanom území obce budú dreviny súčasťou jednotného Dokumentu starostlivosti o dreviny, regulovaného zákonom o ochrane prírody a krajiny.

  • Prostredníctvom programov Envirofondu a úpravou rámca pre tvorbu všeobecne záväzných nariadení miest a obcí podporíme premenu malých, nevyužitých a zanedbaných plôch na zeleň, vytváranie vegetačných striech, stien a vegetačných prvkov pre hospodárenie so zrážkovou vodou.

  • Budeme podporovať vytváranie komunitných záhrad, výsadbu ovocných drevín, osobitne v sociálne deprivovaných oblastiach a tvorbu terapeutických záhrad v zdravotníckych zariadeniach.

  1. ŽIVÉ RIEKY, OCHRANA VÔD

3.1. Revitalizujeme vodné toky
  • Zavedieme opatrenia na zlepšenie hydromorfologických vlastností vodných tokov (zadržiavanie vody v krajine, prírode blízke riešenia vrátane inundácií, odstraňovanie nevhodných MVE).

  • Revitalizujeme mokrade a vybrané úseky vodných tokov (odstránime bariéry a hrádze, obnovíme ramená a pôvodné korytá). Využijeme sceľovanie pozemkov tak, aby štátne pozemky a pozemky neznámych vlastníkov boli v blízkosti vodných tokov a vlastnícke práva teda nebránili v obnove riečnych ekosystémov.

3.2. Primeraná ochrana proti povodniam
  • Zmeníme legislatívu tak, aby zásahy pri protipovodňových opatreniach boli primerané dôsledkom, pred ktorými majú chrániť, aby v chránených územiach boli zásahy podmienené súhlasom orgánu ochrany prírody a aby sa zjednodušil prístup povodňami sužovaných obcí k finančným zdrojom na protipovodňové opatrenia.

  • Zintenzívnime kontrolnú činnosť dodržiavania zákazu výstavby a preveríme pravidlá stanovovania záplavových území vodných tokov ako dôležitých prvkov pri prevencii povodní a sucha.

3.3. Nová vodná politika
  • Prijmeme novú, udržateľnú vodnú politiku Slovenska, ktorá zabezpečí dostatok pitnej vody vo všetkých regiónoch a zabezpečí dobrý stav vôd.

  • Spracujeme a implementujeme rámcový dokument Plán revitalizácie a renaturácie vodných tokov Slovenska, ktorého predmetom bude ochrana a manažment vodných druhov a biotopov, obnova ekosystémových funkcií záplavových oblastí vodných tokov vrátane lužných lesov, mokradí a lúk.

  • Vytvoríme a sprístupníme register platných povolení na vodné stavby a povolení na osobitné užívanie vôd, vrátane povolení na odbery a vypúšťanie vôd.

  • Doplníme sústavu chránených území NATURA 2000 o vzácne územia s predmetom ochrany vodných druhov a biotopov.

3.4. Stop novým veľkým priehradám
  • Pri plánovaní a rozhodovaní o projektoch s vplyvom na stav vôd zavedieme hodnotenie ekosystémových služieb ako štandardného nástroja hodnotenia efektívnosti investícií z verejných zdrojov.

  • Nebudeme pokračovať v príprave a presadzovaní veľkých priehrad, ktoré sú v rozpore s intervenčnou logikou rámcovej smernice o vode.

  • Presunieme kapacity a finančné zdroje do projektov obnovy a ochrany záplavových území (inundácie) a zvýšenia akumulačnej kapacity existujúcich nádrží.

3.5. Účinnejšia ochrana, kontrola a prevencia
  • Zefektívnime systém kontroly a prevencie. Zvýšime ľudské, technické a odborné kapacity Slovenskej inšpekcie životného prostredia a zabezpečíme dôslednejšie uplatňovanie sankcií za porušenia v oblasti ochrany vôd.

  • V prípade ohrozenia zdrojov podzemných vôd a v chránených vodohospodárskych oblastiach zakážeme používanie znečisťujúcich látok v poľnohospodárstve, lesníctve a podobne.

  • V prípade obmedzení lesného hospodárenia z dôvodu ochrany zdrojov pitnej vody využijeme kompenzácie z Fondu na ochranu národného prírodného dedičstva.

  • Podporíme využívanie prírode blízkej a inovatívnej infraštruktúry pri čistení odpadových vôd. Zavedieme podporný mechanizmus pre domácnosti v obciach bez centrálnej kanalizácie motivujúci občanov k vytvoreniu decentralizovaných riešení (napr. koreňové čističky).

  1. OCHRANA OVZDUŠIA

4.1. Lepšia kontrola, viac informácií
  • Zvýšime rozsah monitoringu znečisťovania ovzdušia na miestnej úrovni so zameraním na najviac znečistené oblasti, identifikované na základe analýzy rizika vplyvu znečistenia ovzdušia.

  • Zabezpečíme rozmiestnenie väčšieho počtu monitorovacích staníc pre relevantné znečisťujúce látky.

  • Začneme uplatňovať presnejšie kvalitatívne chemické analýzy jemných prachových častíc, ktoré budú reflektovať zdroje znečistenia a pomôžu identifikovať nebezpečnosť týchto častíc, ktoré často na sebe nesú rôzne chemické látky.

  • Zavedieme monitorovanie a reguláciu pachov z priemyselných prevádzok, ktoré obťažujú obyvateľov v okolí.

  • Zlepšíme dostupnosť informácií a dát o znečisťovaní ovzdušia. Zlepšíme dostupnosť faktických (kvalita ovzdušia) a praktických (vplyvy na zdravie) informácií súvisiacich so znečisteným ovzduším (pozrite aj kapitolu ZDRAVÉ SLOVENSKO).

4.2. Znečistenie ovzdušia v rámci sektorov
  • V jednotlivých sektoroch zabezpečíme aplikáciu najlepších dostupných technológií, platných v EÚ pre oblasť emisií.

  • Presadíme legislatívny rámec pre účinnejšie čistenie emisií spaľovacích energetických zariadení vrátane stredných zdrojov znečistenia s cieľom dosiahnuť štandardy ekodizajnu spaľovacích zariadení EÚ do roku 2025.

  • Zabezpečíme realizáciu nedávno schváleného ukončenia ťažby a výroby elektrickej energie z uhlia na Slovensku v praxi bez odkladov a so zameraním sa na sociálnu a environmentálnu citlivosť transformácie regiónu Hornej Nitry.

  • Pripravíme Slovensko na ukončenie spaľovania uhlia v domácnostiach podporou environmentálne šetrnejších energetických zdrojov, s dočasnou výnimkou automatických uhoľných kotlov s emisným štandardom ekodizajnu EÚ.

  1. OD SKLÁDOK K OBEHOVÉMU HOSPODÁRSTVU

5.1. Hierarchia odpadového hospodárstva v praxi
  • Legislatívnymi, ekonomickými, plánovacími nástrojmi, stanovením rámca pre aktivity verejnej správy, podporou ekodizajnu a vzdelávania budeme podporovať predchádzanie vzniku odpadov, recykláciu a až v závere spaľovanie s využitím energie a skládkovanie.

5.2. Predchádzanie vzniku odpadov
  • Odstraňovaním zbytočných legislatívnych prekážok a motivačnými finančnými nástrojmi budeme tvoriť opatrenia pre rozvoj bezobalovej distribúcie, environmentálne šetrných spôsobov balenia, domáceho a komunitného kompostovania bioodpadov, opätovného používania obalov a výrobkov, ako aj opatrenia znižujúce škodlivosť odpadov už pri ich výrobe.

  • Budeme obmedzovať používanie výrobkov a obalov na jedno použitie so zameraním na plastové obaly, pre obmedzenie viacnásobných a zbytočných obalov.

5.3. Platenie podľa množstva odpadu
  • Podporíme rozšírenie tzv. množstvového zberu – platenia za odpad, v ktorom výška poplatku zodpovedá množstvu vyprodukovaných zmesových odpadov, zapojeniu sa do separovaného zberu – do ďalších miest a obcí na Slovensku. Dosiahneme to znížením byrokratickej záťaže v zákone o odpadoch a nastavením sadzieb poplatkov v zákone o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady.

5.4. Podporíme recykláciu 
  • Zvážime fiškálne a iné možnosti podpory pre vybrané výrobky z recyklovaných materiálov. Odborné kritériá na zaradenie výrobku na zoznam produktov z recyklovaných materiálov a samotný zoznam zostaví a bude aktualizovať Ministerstvo životného prostredia, klimatickej zmeny a energetiky SR.

  • Podporíme recykláciu a použitie recyklátu v rámci dotačných programov. Využitím investičných stimulov podporíme rozvoj a stabilizáciu recyklačného podnikania.

  • V rámci povinného zeleného obstarávania zabezpečíme, aby štátna správa nakupovala určitý podiel výrobkov z recyklovaných materiálov. 

  • V legislatíve o odpadoch zabezpečíme doplnenie špecifikácií a hodnotiacich štandardov tak, aby boli výrobcovia ekonomicky motivovaní meniť obalové materiály smerom k lepšie recyklovateľným.

5.5. Nelegálne skládky, staré záťaže
  • Prijmeme legislatívne, ekonomické a plánovacie opatrenia pre znižovanie znečisťovania prostredia nelegálnymi spôsobmi nakladania s odpadmi. Zvýšime pokuty za nelegálne nakladanie s odpadmi a posilníme kontrolnú činnosť štátnych orgánov. Zlepšíme dostupnosť zberných dvorov.

  • Zvýšime alokáciu finančných prostriedkov aj eurofondov na urýchlenie odstraňovania starých environmentálnych záťaží.

5.6. Lepší separovaný zber
  • Zlepšíme recyklačné služby tak, aby mali občania a občianky dostupnejšie zberné nádoby a separovanie odpadov bolo pohodlnejšie.

  • Zmeníme zákon o odpadoch po vzore najúspešnejších krajín EÚ tak, že základom systému finančnej podpory separovaného zberu zo strany výrobcov budú obce, pričom zodpovednosť za recykláciu produktov ponesú výrobcovia. Odstránime nedostatky podpory separovaného zberu v obciach, napríklad termínové nezrovnalosti, zvýšime rozsah zberovej infraštruktúry i jej kvalitu tak, aby sme ukončili jeho podfinancovanie.

  • Prijmeme legislatívne opatrenie, aby každé mesto a obec dosahovalo najmenej takú mieru separácie komunálnych odpadov pre recykláciu, aká vyplýva pre Slovensko z legislatívy EÚ.

5.7. Reforma poplatkov
  • Ak prax a odborné analýzy ukážu, že aktuálne schválená výška poplatkov za ukladanie odpadov na skládky nepostačuje, zvýšime poplatok na hodnotu, pri ktorej odborné analýzy preukážu vplyv na potrebné zníženie skládkovania. Zároveň prijmeme v legislatíve opatrenia, aby sa zvýšenie poplatkov neprenášalo neprimerane na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.

  • Urobíme reformu poplatkov s cieľom ich použitia na ochranu prírody a ekologické služby za trvalý záber pôdy pri výstavbe, záber a ničenie biotopov, prieskumné a dobývacie priestory a vydobyté nerasty, odbery a vypúšťanie vody, využitie vody na výrobu energie a podobne.

  • Stanovíme transparentné, objektívne kritériá prerozdeľovania finančných prostriedkov získaných z poplatkov za uloženie odpadov na skládkach v rámci nového systému prerozdeľovania týchto poplatkov pre Environmentálny fond, aby sa zabránilo ich korupčnému alebo neefektívnemu prerozdeľovaniu.

5.8. Zálohovanie, biologicky rozložiteľný odpad
  • Zavedieme zálohovanie nápojových obalov z plastov a kovov do praxe a vypustíme ustanovenia, ktoré v súčasnom zákone obmedzujú pohodlnosť zálohového systému pre spotrebiteľov a spotrebiteľky a môžu znižovať dosahovanú mieru recyklácie.

  • Obmedzíme vyhadzovanie nezávadných potravín z reštaurácií a supermarketov. Zjednodušíme pravidlá pre darovanie alebo odovzdanie potravín, prehodnotíme legislatívu v oblasti minimálnej spotreby.

  • Podporíme budovanie kompostární a bioplynových staníc na báze anaeróbnej digescie. Upravíme podmienky na ich lepšie zapojenie do siete distribúcie plynu a bioplynových zdrojov energie.

  • Urýchlime zavádzanie separovaného zberu biologicky rozložiteľného odpadu, vrátane kuchynského, predovšetkým v mestách.

 5.9. Prierezové opatrenia
  • Zvýšime povedomie širokej verejnosti o problematike životného prostredia a udržateľnej spotreby. Zabezpečíme vzdelávanie úradníkov a úradníčok a formálnych autorít pôsobiacich v oblasti životného prostredia.

  • Zvýšime aktívnu rolu Slovenska pri tvorbe environmentálnej legislatívy na úrovni EÚ.

  • Posilníme participáciu verejnosti na ochrane životného prostredia.

  • Štátnu správu v oblasti životného prostredia manažérsky podriadime Ministerstvu životného prostredia, klimatickej zmeny a energetiky SR.

  • Postupne budeme zvyšovať podiel zeleného verejného obstarávania s cieľom stopercentného prechodu na zelené obstarávanie do konca volebného obdobia.

  • Posilníme úlohu analýz a kapacity analytických útvarov pri rozhodovaní v témach životného prostredia.

  1. ENERGETIKA ŠETRNEJŠIA K ŽIVOTNÉMU PROSTREDIU

Naším cieľom je zvýšiť kvalitu života ľudí pri súbežnom zlepšení kvality životného prostredia. Dopady a riziká plynúce z klimatickej krízy, zmeny v globálnej obchodnej a geopolitickej situácii a transformáciu energetiky v dôsledku technologického pokroku a novej európskej legislatívy považujeme za hlavné faktory a výzvy, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia ďalší rozvoj slovenskej energetiky. Nevyhnutné investície znížia emisie CO2, podporia energetickú sebestačnosť regiónov, vytvoria nové pracovné miesta a zlepšia zdravie ľudí.

Naša energetická politika bude mať tri prioritné ciele. Prvým je udržateľnosť a dekarbonizácia, ktoré umožnia efektívne a ekologicky udržateľné využitie lokálnych obnoviteľných zdrojov energie hlavne na mieste spotreby, ako aj zlepšenie efektívnosti výroby, distribúcie a spotreby energií.

Druhým cieľom budú cenovo dostupné energie, ktoré budú výsledkom konkurenčného trhu a spravodlivej, profesionálnej a transparentnej regulácie prirodzených monopolov. Tretím cieľom bude bezpečnosť dodávok všetkých druhov energií, ktorá zahŕňa aj dostatočnú diverzifikáciu zdrojov a trás dodávok energií.

Slovensko ťaží a do budúcnosti bude ťažiť z nízkoemisného mixu v elektroenergetike v dôsledku vysokého podielu jadra a vodnej energie. V teplárenstve je relatívne vysoký podiel biomasy a plynu. Odstrániť uhlie z oboch sektorov predstavuje ekonomicky najracionálnejšie a environmentálne najvhodnejšie riešenie dekarbonizácie v týchto sektoroch.

Chceme dosiahnuť, aby sa pri presadzovaní energeticko-klimatických priorít zachovala stabilita a cenová dostupnosť energií, pričom cielenými opatreniami by sa podporili inovačné a systémové riešenia na zabezpečenie zvýšeného využitia obnoviteľných zdrojov energie na mieste spotreby a zlepšovania energetickej efektívnosti v domácnostiach, aj v priemysle a službách. Energetická transformácia musí byť spravodlivá a ponúkať riešenia pre všetkých obyvateľov vrátane sociálne slabších a nesmie oslabiť hospodársku konkurencieschopnosť.

 6.1. Podpora čistejšieho vykurovania
  • V systémoch centrálneho zásobovania miest a obcí teplom podporíme výmenu uhlia za lokálne obnoviteľné zdroje energie. Budeme dbať na to, aby bolo využitie biomasy efektívne a ekologicky udržateľné a aby sa pri potenciálnom využití geotermálnej energie neohrozili zdroje liečivých termálnych vôd. Ak nebudú lokálne dostupné obnoviteľné zdroje energie v dostatočnom objeme, podporíme výmenu aj za fosílne palivo s nižšími emisiami (zemný plyn), prípadne projekty podporujúce obehové hospodárstvo a energetické zhodnotenie odpadov.

  • Rozvoj využitia biomasy podmienime transparentnosťou pri tvorbe programov starostlivosti o les. Ďalší rozvoj „energetickej biomasy“ bude možný len za podmienky, že sa bude efektívne a ekologicky udržateľne využívať v lokálnych systémoch centrálneho zásobovania teplom bez negatívneho vplyvu na lesné ekosystémy. Za podobných podmienok podporíme aj rozvoj tvorby a využitia biometánu.

  • Presadíme napojenie centrálneho zásobovania Košíc teplom na geotermálny zdroj Ďurkov.

  • Podniky centrálneho zásobovania teplom budú môcť využiť fondy EÚ a nové daňové schémy (napr. „estónska daň“ v najmenej rozvinutých okresoch) či finančné zdroje dostupné cez obchodovanie s emisnými povolenkami na zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energií.

  • Urýchlime presun z využívania tuhých palív v zastaralých kotloch smerom k efektívnejším vykurovacím zariadeniam. Z domácností by sa mali aj s podporou európskych zdrojov postupne vyradiť všetky kotly, ktoré nespĺňajú základné emisné kritériá. Nelegálne spaľovanie odpadov bude prísnejšie monitorované a postihované.

 6.2. Výrazná podpora obnoviteľných zdrojov
  • Podporíme zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe v súlade s aktuálnymi odporúčaniami Európskej komisie. Prednosť dostanú podporné mechanizmy ako Zelená domácnostiam zamerané na malé lokálne zdroje na mieste spotreby a na budovách.

  • Budúca podpora väčších obnoviteľných zdrojov by mala reflektovať klesajúce ceny technológií a stimulovať ich fungovanie bez dotácií vďaka systémom prémií a aukcií. Súčasťou rozvoja ďalšieho využitia musí byť aj rozvoj systémov „uskladnenia energie“.

  • Zjednodušíme administratívne procesy spojené s povolením inštalácií a využitia obnoviteľných zdrojov energií na mieste spotreby a zároveň sa zaručíme, že nebude znovu zavedený stop-stav, ktorý tu bol od roku 2014.

  • Zabezpečíme vznik udržateľných energetických politík na úrovni regiónov. Máme tým na mysli koordináciu prechodu regiónu k vyššej miere energetickej sebestačnosti na báze úspor energie, energetickej efektívnosti a lokálnych obnoviteľných zdrojov.

6.3. Zdroje rešpektujúce prostredie
  • Využívanie obnoviteľných zdrojov energie musí rešpektovať limity prostredia. Nesmie prispievať k jeho deštrukcii či pokrývať plytvanie. Doplníme kritériá udržateľného využívania drevnej biomasy na energetické účely a rozšírime ich pôsobnosť na všetky verejné dotácie a podporné programy. Podobné kritériá na rešpektovanie limitov prostredia zavedieme aj pre ostatné obnoviteľné zdroje vrátane vodných elektrární.

  • Pripravíme program podpory využitia obnoviteľných zdrojov v automobilovej a železničnej doprave. Dopravné koridory sa zmenia na dopravno-energetické a namiesto reklamných bilbordov sa zasadíme o inštalácie siete zdrojov na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov určených pre dopravu, čím podporíme rozvoj e-mobility.

  • Presadíme dobudovanie energeticky úspornej infraštruktúry v malých obciach. Podporíme výstavbu prírodných čističiek odpadových vôd v okresoch, kde je napojenosť na kanalizačný systém zakončený čističkami nízka.

6.4. Energetická efektívnosť ako priorita
  • Cieľom politiky energetickej efektívnosti v sektore bývania a budov má byť „inteligentný panelák“, resp. „inteligentný dom“. Investície do energetickej efektívnosti budov spolu s podporou využitia lokálnych obnoviteľných zdrojov prispejú aj k ochrane sociálne slabších vrstiev pred energetickou chudobou. Preto na ich podporu budú prioritne smerovať zdroje z fondov EÚ a z verejných zdrojov (Štátny fond rozvoja bývania).

  • Chceme do roku 2022 dosiahnuť trojpercentné tempo obnovy verejných budov s rastúcim podielom budov obnovených do energetických tried A, resp. A1 a A0. Pri obnove verejných budov budeme podporovať účasť súkromného sektora ako poskytovateľa garantovaných energetických služieb.

  • Zlepšíme legislatívny a strategický rámec na zvýšenie investícií do úspor energie a energetickej efektívnosti. Dosiahneme lepšie uplatňovanie existujúcich všeobecne záväzných predpisov v oblasti energetickej hospodárnosti budov.

  • Rámec pre investičné aktivity financované z eurofondov v rokoch 2021 – 2027 využijeme na podporu komplexnej obnovy budov. Rozšírime paletu oprávnených aktivít na zvýšenie energetickej hospodárnosti budov a ich kombináciu ako aj možnosť ich vhodnej etapovitej realizácie v rámci jedného projektu.

 6.5. Čistý a moderný priemysel
  • Ministerstvá budú vystupovať aktívnejšie v príprave projektov, ktoré umožnia aj podnikateľom lepšie využívať zdroje v Envirofonde, Modernizačnom fonde EÚ ETS a Inovačnom Fonde EÚ ETS plynúce z obchodovania s emisnými povolenkami.

  • Tieto príjmy by sa mali prevažne využívať na zelené projekty, ktoré preukážu najvyššiu mieru zníženia skleníkových plynov na investované euro a prispejú k uplatneniu nových, čistých technológií a tvorbe udržateľných pracovných miest.

  • Projekty zlepšenia energetickej efektívnosti budeme podporovať aj cez daňové mechanizmy namiesto poplatkov.

6.6. Zdanenie znečisťujúcich palív 
  • Podporíme zavedenie cirkulačnej emisnej dane z motorových vozidiel ako dodatočnej dane sledujúcej environmentálny charakter v spotrebe. Každoročná progresívna daň by sa odvíjala od množstva emisií (g/km).

  • Podporíme prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade EÚ v otázke (environmentálnych) daní. Je to dôležité napríklad pri efektívnom zavádzaní uhlíkovej dane a cla či reformy spoločných minimálnych daňových sadzieb na benzín a naftu s cieľom zabrániť nákupnej turistike do okolitých krajín bez želaného environmentálneho účinku.

  • Podporíme rozšírenie systému obchodovania s emisiami ETS a súčasne zavedenie celoeurópskeho uhlíkového cla na dovozy z krajín, ktoré nemajú rovnaké klimatické ciele ako EÚ. Zavedieme pravidlo, aby sa aspoň 50 % z príjmov z predaja emisných povoleniek na Slovensku využívalo na podporu nízkouhlíkových investícií.

6.7. Veda, výskum a inovácie
  • Podporíme verejno-súkromné partnerstvá, ktoré sa budú podieľať na vývoji a prenose na trh prioritných energetických technológií ako aj vyššiu angažovanosť Slovenska v programoch EÚ (Strategic Energy Technology Plan, Horizon Europe, Battery Alliance, Fuel Cell and Hydrogen Joint Undertaking). 

  • Prijmeme národnú priemyselnú stratégiu, ktorá zadefinuje jasné technologické priority v podpore vedy a výskumu v slovenskej energetike. Znižovanie emisií musí byť postavené na najmodernejších technológiách, ktoré prispejú k zvýšeniu konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

  1. LEPŠIA REGULÁCIA A ENERGETICKÁ POLITIKA

Súčasný systém regulácie a podpory v energetickej politike je neprehľadný, komplikovaný, s množstvom výnimiek. To si vyžaduje zásadnú zmenu v energetickej politike a v práci Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO).

7.1. Jasné ciele a politiky
  • Jasne definujeme ciele energetickej a regulačnej politiky. Tvorba legislatívy a politík i regulácie musia byť založené na konzultáciách a analýzach.

  • Posilníme dlhodobé plánovanie, keďže ide o sektor s dlhodobými investíciami. Súčasne však musí byť zachovaná vysoká flexibilita vzhľadom na rýchly inovačný vývoj a zmeny trhových a regulačných trendov.

  • Postupne ustúpime od nadmernej cenovej a vecnej regulácie. Ceny energií by mali odzrkadľovať reálne náklady na ich dodávku, ako aj energetické potreby spotrebiteľov.

  • Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR zváži možnosti zavedenia efektívneho kompenzačného mechanizmu (napríklad cez dávku v hmotnej núdzi) boja proti energetickej chudobe najohrozenejších domácností. Prioritou boja proti energetickej chudobe ostanú investície do energetickej efektívnosti a vo všeobecnosti zvyšovanie príjmov nízkopríjmových skupín obyvateľstva cez znižovanie daní, odvodov.

7.2. Lepší manažment a ochrana verejného záujmu
  • V prirodzených energetických monopoloch, akými sú prenosové, prepravné a distribučné sústavy, si štát ponechá rozhodujúcu majetkovú časť, keďže ide o strategicky dôležitú infraštruktúru. V prípade energetických podnikov, ktoré pôsobia v konkurenčnom prostredí a kde sa štátne vlastníctvo neosvedčilo, zvážime výšku majetkového podielu.

  • Nebudeme znižovať zdanenie ziskov z tejto infraštruktúry, a preto nezrušíme zákon o osobitnom odvode pre regulované spoločnosti.

  • Vytvoríme nástroj, ktorý umožní štátu zasahovať do predaja podielov v strategických podnikoch, aj keď v nich nemá rozhodujúci podiel. Budeme dohliadať najmä na akvizície v situáciách, keď investor mimo EÚ získa alebo posilní svoje hlasovacie právo, či získa významný vplyv na strategický podnik.

  • Zásadný dôraz budeme klásť na profesionálne a efektívne manažovanie štátnych podnikov a podnikov so štátnou účasťou tak, aby sa uplatňovali len také postupy, ktoré zabezpečia čo najefektívnejšie hospodárenie, zvýšenie energetickej bezpečnosti krajiny a nebudú mať negatívny dopad na odberateľov.

  • V podnikoch so štátnou účasťou chceme zaviesť transparentné výberové konania na členov predstavenstiev a vrcholového manažmentu. Budeme pravidelne hodnotiť hospodárenie podnikov a výkon manažérov. Zavedieme opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov členov orgánov podnikov.

7.3. Jadrová energia
  • Sme za dostavbu a bezpečné uvedenie do prevádzky dvoch nových blokov v Jadrovej elektrárni Mochovce. Bezpečnosť týchto reaktorov musí byť preverená pred uvedením do prevádzky, o ich záveroch musí byť verejnosť informovaná a prípadné nedostatky musia byť odstránené.

  • Vzhľadom na neúmerné zdraženie dostavby a s tým spojené finančné zaťaženie Slovenských elektrární štát aj z pozície akcionára bude presadzovať hĺbkový a komplexný audit celého procesu. Štát si vzhľadom na situáciu a dôležitosť Slovenských elektrární ponechá svoj podiel, prípadne zváži jeho zvýšenie, ak to bude potrebné.

  • Budeme podporovať postavenie a kompetentnosť Úradu jadrového dozoru a jeho väčšiu mieru informovania verejnosti.

  • Nebudeme plánovať ani nepodporíme výstavbu nových veľkých jadrových blokov. Zabezpečíme efektívne využitie európskych prostriedkov vo viacročnom finančnom rámci 2021 – 2027 na likvidáciu V1 v elektrárni Jaslovské Bohunice.

  • Vzhľadom na významný podiel výroby elektrickej energie v JE, ktorý ešte vzrastie po spustení nových blokov v Mochovciach, ako aj vzhľadom na nedávne krízy v dodávkach iných strategických palív, budeme sa zasadzovať aj za diverzifikáciu dovozov jadrového paliva.

7.4. Energetická bezpečnosť
  • Naše opatrenia pre zelenšie Slovensko prispejú k nižšej spotrebe a dovozu fosílnych palív, pri ktorých je Slovensko z veľkej časti závislé na jednom zdroji.

  • V prípade zemného plynu podporujeme ďalšie, ekonomicky výhodné prepojenia so susednými sústavami, vrátane včasného ukončenia výstavby prepojenia s Poľskom.

  • Podporíme tvorbu čo najlepšieho legislatívne-regulačného prostredia pre rozvoj regionálneho obchodovania s plynom.

  • Budeme presadzovať udržanie využitia prepravných kapacít a pozície slovenského tranzitného systému v kontexte nových projektov, ktoré ohrozujú prepravu plynu smerom z Ukrajiny cez Slovensko ďalej do EÚ.

  • Podporíme pilotné projekty rozvoja rôznych foriem dekarbonizovaného plynu (vodík, syntetický plyn) a vypracujeme víziu budúcnosti zemného plynu s cieľom pripraviť tento sektor na nízkouhlíkovú budúcnosť.

  • Podpora novej plynovej infraštruktúry bude podmienená a limitovaná vyradením náročnejších fosílnych palív a schopnosťou plynárenského priemyslu predniesť víziu postupnej dekarbonizácie.

  • Dosiahneme lepšiu účasť slovenského energetického priemyslu na projektoch spoločného európskeho záujmu, ako aj fonde Connecting Europe Facility EÚ.

  • Podporíme posilnenie prepojení s elektrizačnými prenosovými sústavami susedných krajín a zavádzanie inteligentných sietí na prenosovej aj distribučnej úrovni.

Gestori a gestorka kapitoly

Erik Baláž

Martin Hojsík

Dominik Hatiar

Ladislav Hegyi

Karel Hirman

Daniel Mušec

Tamara Stohlová

Kapitoly

Zostaňme v kontakte

Meníme politickú kultúru, zaväzujeme sa neútočiť a jednať s našimi partnermi konštruktívne.

Toto pole je povinné

Pre zlepšenie kvality našich stránok používame cookies. Tým, že pokračujete v prehliadaní stránok bez zmeny nastavení vášho prehliadača, súhlasíte s ich používaním. Viac o používaní súborov cookie.