ROZVOJ REGIÓNOV A VEREJNÁ SPRÁVA

Zlomový program pre zlomové voľby

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou regionálnych rozdielov v OECD a EÚ. Kým ekonomický úspech sa koncentruje na západe krajiny, juh stredného a pohraničné regióny východného Slovenska zaostávajú v dobiehaní životnej úrovne vyspelých krajín.

Chronické problémy najmenej rozvinutých regiónov – nedostatok práce, odliv kvalifikovanej pracovnej sily, dlhodobá nezamestnanosť, nevyužívanie potenciálu marginalizovaných skupín – sa prehlbujú. Príčinou je nedostatočne rozvinutá infraštruktúra, slabá dopravná sieť, nižšia úroveň vzdelania a nedostatočné pracovné zručnosti, koncentrácia marginalizovaných skupín, ale aj neadresne verejné politiky na znižovanie regionálnych rozdielov.

Zníženie regionálnych rozdielov na Slovensku si vyžaduje komplexnú stratégiu a zásadnú zmenu v prospech podpory menej rozvinutých regiónov, ktoré dlhodobo zaostávajú za zvyškom krajiny. Najefektívnejším spôsobom na znižovanie chudoby a zvyšovanie príležitostí je, prirodzene, práca, ktorej v uvedených regiónoch nie je dostatok. Investície do infraštruktúry a efektívne využívanie štrukturálnych fondov znížia rozdiely vo vybavenosti regiónov. Odvodové stimuly povedú k oživeniu ekonomického života, rastúcemu dopytu a väčšiemu množstvu príležitostí v regiónoch. V spolupráci s podporou investovania cez nulovú daň pri reinvestovaní zisku tieto opatrenia zlepšia kvalitu podnikateľského prostredia v regiónoch.

Riešenie vysokej miery dlhodobej nezamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch spočíva v rozvoji pracovných kompetencií. Dôležitým aspektom je previazanosť s komunitnou a terénnou prácou a so sociálnymi politikami. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov sa stane prioritou vlády, ktorej musí zodpovedať organizačné začlenenie a finančná podpora. Regionálny rozvoj treba vnímať aj ako využívanie vnútorného potenciálu krajiny kombináciou zlepšovania kvality inštitúcií, špecializácie štátu a rozumných miest – čo nadväzuje na závery OECD, že mestá sú motormi rastu. Ciele opatrení regionálneho rozvoja budú politicky zrozumiteľné a ľahko pochopiteľné, pretože na ich dosahovaní budú participovať všetky úrovne štátnej správy, samosprávy a ďalších sektorov.

  1. REGIONÁLNE ROZDIELY

Znižovanie regionálnych rozdielov si vyžaduje komplexnú stratégiu na podporu najmenej rozvinutých okresov, ktorým je potrebné venovať osobitnú pozornosť. Program podpory najmenej rozvinutých okresov musí byť zahrnutý do systému regionálneho rozvoja.

1.1. Najmenej rozvinuté okresy
  • Regionálny rozmer zahrnieme do centrálneho rozpočtovania a plánovania, najmä v oblasti produktívnych verejných investícií do najmenej rozvinutých okresov. Zvážime aj zavedenie minimálnych štandardov pri rozpočtovaní objemu zdrojov zo štátneho rozpočtu do najmenej rozvinutých okresov.

  • Budeme klásť dôraz na produktívne verejné investície v troch oblastiach: doprava, školstvo, veda a výskum.

  • Zavedieme programy na zvýšenie dôvery a zlepšenie imidžu regiónu, napríklad vo forme kultúrnych a športových podujatí s finančnou podporou štátu v najmenej rozvinutých okresoch.

  • Zvážime umiestnenie nových inštitúcií ako napríklad Agentúra pre cestovný ruch do regionálnych mestských centier (Košice, Prešov, Banská Bystrica, Žilina).

1.2. Efektívne využitie eurofondov
  • Zameriame sa na infraštruktúrne projekty v zaostalých regiónoch. Budeme klásť väčší dôraz na individualizované služby a oprávnené požiadavky podnikateľov a podnikateliek.

  • Spustíme program budovania odborných kapacít štátnej a verejnej správy v oblasti pomoci pri čerpaní eurofondov.

  • Urobíme analýzu a následne optimalizujeme proces prideľovania dotácií, odstránime administratívne prekážky a prostredníctvom regionálnych rozvojových centier budeme znižovať informačné asymetrie (pozrite aj časť VEREJNÁ SPRÁVA).

1.3. Daňovo-odvodové stimuly
  • Presadíme nižšie zdravotné odvody v nízko rozvinutých regiónoch prostredníctvom vyššej odpočítateľnej položky.

  • Podporíme investície cez nulovú daň z reinvestovaného zisku pre firmy v najmenej rozvinutých regiónoch (estónsky model).

  • Prehĺbime duálne vzdelávanie a zavedieme daňový bonus na cestovné pre znevýhodnených uchádzačov a uchádzačky o zamestnanie (viac informácií v kapitole DANE).

1.4. Dlhodobá nezamestnanosť
  • Podporíme školiace programy firiem a duálne vzdelávanie na stredných školách (viac v kapitole VZDELÁVANIE).

  • Pripravíme komunitné projekty na budovanie kompetencií. Sústredíme sa na základné zručnosti ako čitateľská a matematická gramotnosť, štátny jazyk a pracovné zručnosti. Zvýšime dostupnosť pracovného poradenstva aj aktívnej pomoci pri hľadaní práce.

  • Zaistíme dostupnosť komunitného centra pre každé segregované sídlo marginalizovaných rómskych komunít (viac informácií v kapitole ĽUDSKÉ PRÁVA).

  • V rámci iniciatívy Inkluzívny trh zvážime možnosť pridať podmienku na zamestnanie istého počtu dlhodobo nezamestnaných do verejného obstarávania (pozrite aj kapitolu ZAMESTNANOSŤ).

  • Zavedieme komunitné služby, v ktorých zapojíme miestne občianske združenia do rozvoja komunity. Projekty budeme vyhlasovať na konkrétne ciele (zlepšenie školskej dochádzky, zaočkovanosť, sprostredkovanie zamestnania, iné podľa špecifík regiónu).

  1. REGIONÁLNY ROZVOJ

2.1. Lepšia verejná správa
  • Osobitná verejná správa pre prioritné územia a sektory. V strategicky dôležitých regiónoch a odvetviach posilníme kapacity štátnej správy pre zjednodušenie administratívnej záťaže podnikateľov, podnikateliek, občanov a občianok za cieľom zjednodušenia malého podnikania. Ak to umožní povaha zmien a reforiem, budeme ich pilotne implementovať v najmenej rozvinutých okresoch, kde rýchlo prinesú osoh.

  • Výrazne zjednodušíme začatie malého podnikania s dôrazom na oblasť cestovného ruchu, pôdohospodárstvo a verejnú dopravu. Vytvoríme mechanizmy na vyvolanie drobnej ekonomickej aktivity, samozamestnania a podnikania.

  • Zavedieme možnosť získania živnosti na jedno kliknutie k prvému občianskemu preukazu.

2.2. Podpora infraštruktúry
  • Budeme podporovať rýchlu, premyslenú a integrovanú verejnú dopravu, ktorá skracuje čas dochádzania do spádových miest. Zlepšíme tým dopravnú dostupnosť kvalitných škôl, zamestnania a rekreácie.

  • Vytvoríme Národnú dopravnú autoritu na integráciu a racionalizáciu dopravy. Postupne odstránime dotovanie súbežných liniek a budeme aj pomocou účinných mechanizmov garantovať určenú úroveň dopravnej obslužnosti a nadväznosti jednotlivých spojov (podrobnejšie v kapitole DOPRAVA).

  • Pri rozhodovaní o investíciách do dopravnej infraštruktúry budeme klásť dôraz na cesty prvej triedy a prímestskú vlakovú dopravu v najvyťaženejších úsekoch.

  • Dokončíme pokrytie územia Slovenska dostatočne rýchlym mobilným a internetovým pripojením.

2.3. Susedské vzťahy a cezhraničná spolupráca
  • Vytvoríme podmienky na intenzívnejšiu cezhraničnú výmenu. Zvýšime dostupnosť malých hraničných priechodov s Ukrajinou, prijmeme opatrenia na skrátenie času čakania na hranici.

  • Budeme bojovať proti odlivu mozgov. Zavedieme študijné programy a štipendiá pre študentov a študentky z regiónu strednej a východnej Európy. Cieľom je pritiahnuť mladých schopných ľudí do regiónu.

  • Budeme podporovať spoločné projekty s vysokými školami. Cieľom je prepojiť miestnych podnikateľov a podnikateľky s vedou, vytváranie verejno-súkromných inštitúcií, štátom organizované klastrovanie inovačných stratégií (pozrite kapitolu VZDELÁVANIE).

  • Zjednodušíme proces zamestnania nedostatkových odborných pracovných síl.

2.4. Rozvoj vidieka a menších obcí
  • Budeme presadzovať komplexnú reformu miestnej samosprávy (viac v časti VEREJNÁ SPRÁVA).

  • Zabezpečíme kontinuálne vzdelávanie komunálnych politikov a političiek. Posilníme komunikáciu medzi samosprávou a štátnou správou. Podporíme rozvoj občianskej spoločnosti na regionálnej úrovni: zákon o médiách verejnej služby, inštitucionalizácia systémovej podpory regionálnych médií (viac v kapitole KULTÚRA).

  • Spustíme program financovania malých komunitných aktivít a projektov (viac v kapitole ZAMESTNANOSŤ).

  1. CESTOVNÝ RUCH

Slovensko nevyužíva potenciál v cestovnom ruchu. V porovnaní s okolitými krajinami rastieme pomalšie, aj keď sme ešte neetablovaná destinácia. Výrazne zaostávame v miere návštevnosti zahraničnými turistami.

Dlhodobá stratégia rozvoja a vznik Agentúry pre cestovný ruch, v ktorej sa budú aktívne angažovať aj zástupcovia zväzov v cestovnom ruchu, povedú k systematickému rozvoju slovenského turizmu a nárastu počtu zahraničných turistov a turistiek. Agentúra bude prezentovať Slovensko v zahraničí brandingom, s dôrazom na regionálnu pestrosť krajiny, na jej neobjavenosť mainstreamovým turizmom.

Fungovanie oblastných organizácií cestovného ruchu sa zefektívni a povedie k ponuke produktov založenej na unikátnosti regiónov. Reformy podporujúce podnikateľské prostredie motivujú väčšie množstvo jednotlivcov a malých podnikov zapájať sa do tvorby produktov cestovného ruchu v regiónoch. Zníži sa administratívna záťaž, odvodové stimuly zvýšia atraktívnosť podnikania v regiónoch, podporí sa predaj lokálnych produktov. Prepojením rozvoja regionálnej a turistickej infraštruktúry sa zvýši ich kvalita a dostupnosť. Podnikateľské subjekty budú môcť získať finančnú podporu od turistickej investičnej agentúry na skvalitňovanie infraštruktúry, rozšírenie kapacity. Turizmus sa stane významným zdrojom pridanej hodnoty v regiónoch.

3.1. Agentúra pre cestovný ruch
  • Vytvoríme Agentúru pre cestovný ruch ako verejno-súkromné partnerstvo, na ktorom sa budú okrem štátu podieľať zástupcovia organizácii destinačného manažmentu, stavovských organizácií a iných aktérov cestovného ruchu. Jej cieľom bude propagácia Slovenska v zahraničí, budovanie identity Slovenska a jeho brandingu.

  • Agentúra bude nastavovať dlhodobú stratégiu, vyhodnocovať dáta o návštevnosti a formulovať marketingový plán založený na efektívnom využívaní verejných zdrojov na propagáciu.

  • Okrem existujúcich verejných zdrojov na podporu cestovného ruchu bude môcť agentúra získať od štátu ďalšie zdroje na základe princípu tzv. matching funds (akými zdrojmi do fondu prispejú aktéri v sektore cestovného ruchu, toľko peňazí pridá štát v pomere 1:1).

  • Agentúra bude situovaná mimo Bratislavy.

3.2. Servis pre regióny
  • Zriadime servisné centrum pre oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu pod gesciou Agentúry pre cestovný ruch.

  • Cieľom je systém funkčnej podpory propagácie Slovenska v oblasti cestovného ruchu. Súčasťou servisu budú vzorové projekty, marketingové stratégie, tvorba produktov a podpora fungovania oblastných organizácií.

  • Zreformujeme fungovanie oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu.

  • Získavajú väčšinu dotácií na cestovný ruch, ale štát má len obmedzený dohľad nad efektívnym nakladaním s týmito zdrojmi. Nastavíme preto jasné kritériá poskytovania dotácií s dôrazom na projekty zvyšujúce kvalitu produktov cestovného ruchu a ich pridanú hodnotu. Zavedieme pravidelný audit fungovania organizácií.

3.3. Lepšie podnikateľské prostredie
  • Znížením administratívnej a kontrolnej záťaže podnikateľov a podnikateliek dosiahneme zlepšenie prostredia na podnikanie v cestovnom ruchu. Podporou pre odvetvie bude aj zníženie odvodového zaťaženia pre ľudí s nízkymi a strednými príjmami (viac v kapitole DANE).

  • Podporíme programy školení pre začínajúcich podnikateľov a podnikateľky a zvýšime dôraz na pomoc malým a stredným podnikateľom a podnikateľkám vrátane rodinných firiem.

3.4. Využívanie potenciálu vidieka
  • Podporíme agroturizmus a zvýšenie spotreby miestnej produkcie v regióne lepším previazaním s cestovným ruchom.

  • Integrujeme environmentálnu a sociálnu udržateľnosť do stratégie rozvoja turizmu.

  • Podporíme využívanie národných parkov udržateľným a neinvazívnym spôsobom.

  • Reinvestujeme zdroje z udržateľného turizmu do ochrany, budovania infraštruktúry a rozširovania chránených oblastí (pozrite aj kapitolu ŽIVOTNÉ PROSTREDIE).

  • Prepojíme sídla a strediská cestovného ruchu integrovanou dopravou na zlepšenie možností miestnej rekreácie. Zvýšime motivácie prepájania produktov cestovného ruchu a miestnej rekreácie s integrovanou dopravou.

  • Podporíme aktívnych farmárov a farmárky zmenou dotačných cieľov agrosektora na zamestnanosť, vysokú pridanú hodnotu a sebestačnosť (pozrite aj kapitolu PÔDOHOSPODÁRSTVO).

  1. VEREJNÁ SPRÁVA

Slovensko je historicky mladá, rozlohou a počtom obyvateľov malá krajina. Neskúsenosť v historickej a politickej samostatnosti sa podpísali aj pod spravovanie štátu. Každá vláda mala snahu zreformovať niektoré oblasti verejnej správy. Väčšinou však bez dlhodobej perspektívy, bez dokončenia komplexnej reformy a bez prepojenia na iné súvisiace politiky.

Verejná správa od vzniku samostatného Slovenska zažila a prekonala množstvo zmien, ktoré väčšinou na seba nenadväzovali. Zlučovali sa úrady, rozdeľovali a znovu pričleňovali. Zmeny neboli komplexné, riešili špecifické časti verejnej správy, pričom ostatné s ňou úzko späté zostali nedotknuté.

Niektoré zmeny spĺňali formalistické požiadavky, ale reálny prínos nemali. Zaoberali sa počtom úradov, posúvaním kompetencií, zrušením úradov alebo vytváraním nových. Nezaoberali sa problematikou kvalitného a menej byrokratického výkonu agendy, odbúraním množstva úrovní spravovania štátu alebo úradov či organizácií, prepojenosťou samosprávy a štátnej správy, zmenšovaním priestoru na korupciu a vplyvom záujmových skupín, reguláciami obmedzujúcimi jednoduché a rýchle poskytovanie služieb verejnou správou. A množstvom ďalších oblastí, v ktorých je Slovensko pozadu v porovnaní s ostatnými krajinami či už v meradle OECD alebo v EÚ.

Nie tak dávno bolo Slovensko vďaka svojim úspechom v ekonomike označované za „tatranského tigra“. Vtedy ani dnes tomuto označeniu nezodpovedal systém a fungovanie verejnej správy. Žiaľ, túto možno označiť za nemodernú, byrokratickú, neflexibilnú, neimúnnu voči korupcii a, naopak, imúnnu voči dopytu občanov a občianok po kvalitných verejných službách. 

Našou víziou je vybudovať štát s modernou verejnou správou, s dôveryhodnými orgánmi, v ktorom sa ľudia necítia zaťažení byrokraciou, reguláciami a výstrahami zo strany štátu, ale kde ich aktívne zapojenie sa do verejného života má reálny vplyv a dosah. Štát, ktorý je decentralizovaný skutočne, nie iba na papieri a v ktorom členenie, kompetencie a zodpovednosti samospráv budú na prospech obyvateľov, nie na naplnenie očakávaní straníckych centrál túžiacich obsadiť čo najväčší počet úradov.

Takýto štát si bude postupne získavať späť dôveru svojich občanov a občianok. Kvalita verejných služieb a inštitúcií je práve tá oblasť, kde Slovensko najviac zaostáva za vyspelými demokratickými krajinami. Naše opatrenia prinesú zásadný posun vpred a umožnia, aby sa stalo realitou heslo našej koalície v ostatných celonárodných voľbách – že Slovensko bude skutočne európskou krajinou.

4.1. Kvalitnejšie rozhodovanie a koordinácia
  • Posilníme koordináciu dôležitých a prierezových tém ustanovením štátnych tajomníkov a štátnych tajomníčok Úradu vlády, rešpektovaním princípu nezvyšovania celkového počtu štátnych tajomníkov a štátnych tajomníčok.

  • Zabezpečíme, aby rozhodovanie o verejných politikách a legislatíve bolo robené vždy na základe dôkazov. Aj preto dobudujeme analytické jednotky na všetkých ministerstvách a vytvoríme nové v kľúčových verejných inštitúciách. Zavedieme pravidlo, aby podklady analytických jednotiek boli povinne zohľadnené pri tvorbe legislatívy a pri realizácii nových politík.

  • Sfunkčníme slovenský „nudge unit“ (BRISK), útvar behaviorálnych intervencií a jeho aktivity sústredíme na štátom poskytované digitálne služby. 

4.2. Dobré služby na celom území
  • Hodnotenie kvality poskytovaných verejných služieb štátom bude možné v oveľa väčšej miere ako dnes. Zavedieme systém benchmarkingu na jednotlivých okresných úradoch na základe porovnania výkonnostných ukazovateľov s cieľom zabezpečiť rovnakú kvalitu poskytovaných služieb pre občanov a občianky na celom území Slovenska.

  • Zreorganizujeme miestnu štátnu správu tak, aby miesta prvého kontaktu (klientske centrá) boli dostupné v rovnakej miere vo všetkých okresoch a aby pokrývali väčšie penzum služieb, než je tomu dnes, a to aj vďaka lepšiemu prepojeniu s e-governmentom a neduplikovaniu služieb.

  • Odstránime kompetenčné, technické a personálne nedostatky klientskych centier a nastavíme ich tak, aby fungovali ako reálny „front office“, t. j. občania a občianky budú môcť naozaj na jednom mieste vybaviť jednoduché záležitosti. Odborných zamestnancov a zamestnankyne okresných úradov odbremeníme od povinnosti obsluhovať klientske centrá a zabezpečíme personál na obsluhu občanov a občianok.

  • Zriadime odborne kvalitné odvolacie orgány voči rozhodnutiam prvostupňových okresných úradov. Ideálny počet sú 4 úrady s právnou subjektivitou, pričom ich finálny počet bude závisieť aj od nového územnosprávneho členenia Slovenskej republiky. 

  • Vytvoríme centrá podpory pre obslužné činnosti pre ústredné orgány štátnej správy a úrady v území kraja. Ich úlohou bude skvalitnenie a zefektívnenie procesov v personálnej (účtovníctvo, mzdy), ekonomickej a materiálovo-technickej (verejné obstarávanie) oblasti. Centrá podpory nebudú mať možnosť rozhodovať o použití zdrojov, táto pôsobnosť zostane na úradoch.

4.3. Z lenivého štátu aktívny štát
  • Zrušíme nekvalitné a nadbytočné regulácie. Pri tvorbe nových regulácií budeme uplatňovať pravidlo „jedna dnu – jedna von“, a teda s každou novou reguláciou sa zruší jedna stará alebo nadbytočná regulácia. Pri nových politikách a reguláciách budeme dôsledne vyžadovať ex ante hodnotenie.

  • Štát má o občanoch množstvo informácií, z ktorých vie, kedy a na aké služby štátu má občan či občianka nárok. Aby sa občania nemuseli týchto služieb domáhať, zavedieme ich proaktívne ponúkanie štátom. Zbavíme ľudí povinnosti dokladovať štátu informácie, ktoré štát má (tzv. zásada „jedenkrát a dosť“) a identifikujeme tie formuláre, ktoré je možné zrušiť alebo zjednodušiť. 

 4.4. Moderné usporiadanie ministerstiev
  • Reorganizujeme ministerstvá tak, aby svojím moderným rozložením mohli lepšie reagovať na nové výzvy a problémy 21. storočia, za predpokladu nemenného počtu ministerstiev.

  • Zásadne posilníme postavenie ministerstva životného prostredia, z ktorého sa stane Ministerstvo životného prostredia, klimatickej zmeny a energetiky SR. Prejde pod neho energetika z ministerstva hospodárstva a agenda lesného hospodárstva z ministerstva pôdohospodárstva (viac v kapitole ŽIVOTNÉ PROSTREDIE).

  • Zrušíme ministerstvo hospodárstva a jeho kompetencie prenesieme na iné ministerstvá. Oblasť energetiky presunieme pod ministerstvo životného prostredia, agendu cestovného ruchu na ministerstvo pre verejnú správu a rozvoj regiónov, hospodársku politiku a podporu podnikateľského prostredia na ministerstvo financií a inovácie na ministerstvo školstva (pozrite aj kapitolu ŽIVOTNÉ PROSTREDIE).

  • Vytvoríme ministerstvo pre regionálny rozvoj a verejnú správu, ktorého úlohou bude zásadne zreformovať fungovanie štátu a znížiť regionálne rozdiely.

  • Posilníme dohľad nad digitalizáciou a koordináciu investícií v oblasti IT systémov. Zlúčime úrad podpredsedu vlády pre informatizáciu s úradom vlády SR (viac v kapitole DIGITÁLNE SLOVENSKO).

  • Vytvoríme ministerstvo pre ľudské práva a občiansku spoločnosť, ktoré sa bude zaoberať agendou desegregácie marginalizovaných rómskych komunít, obranou demokracie, rozvojom občianskej spoločnosti, národnostnými menšinami, sociálnou inklúziou a mnohými ďalšími (viac v kapitolách ĽUDSKÉ PRÁVA a HYBRIDNÉ HROZBY A DEZINFORMÁCIE).

  • Prenesieme agendu dlhodobej starostlivosti do gescie ministerstva zdravotníctva (viac v kapitole ZDRAVÉ SLOVENSKO).

4.5. Silnejšia parlamentná aj občianska kontrola
  • Zriadime inštitút Verejnej prešetrovacej komisie. Po vzore britskej Public Inquiry zavedieme inštitút občianskej kontroly, ktorý bude môcť iniciovať verejnosť, prezident či prezidentka, alebo skupina poslancov a poslankýň. Nezávislá komisia so silnými právomocami bude zriaďovaná ad hoc k najzávažnejším celospoločenským kauzám.

  • Posilníme kontrolnú funkciu a kapacity parlamentných výborov, aby mohli byť prostredníctvom verejných vypočutí reálnym partnerom i zrkadlom vláde. Zapojíme povinne opozíciu do monitorovacích a kontrolných orgánov štátu (napríklad monitorovacie výbory pre eurofondy, spoločný výbor pre spravodajské služby).

  • Odstránime možnosť vládnej väčšiny blokovať kontrolu výkonnej moci (automatické konanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR a výboru Národnej rady SR bez schvaľovania programu, povinnosť NKÚ SR vykonať kontrolu, ak o ňu požiada 30 poslancov, zrušiť nezmyselné obmedzenia na vystupovanie poslancov a poslankýň v pléne).

 4.6. Verejné vypočutia
  • Zavedieme tradíciu verejného vypočutia kandidátov a kandidátok na ministra príslušným parlamentným výborom predovšetkým pri obmenách ministerských stoličiek počas vládneho obdobia.

  • Rozšírime verejné vypočutia na viacerých verejných funkcionárov a funkcionárok, štatutárov a štatutárok a sprofesionalizujeme a zobjektivizujeme proces ich výberu (vrátane výberu manažmentu štátnych podnikov) po vzore výberových konaní do mestských podnikov v hlavnom meste alebo výbere predsedu či predsedníčky Úradu pre ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

4.7. Informovaní občania a občianky
  • Zlepšíme zákon o slobodnom prístupe k informáciám. V praxi sa osvedčil, no má aj slabé miesta, ktoré v dialógu s predstaviteľmi a predstaviteľkami neziskového sektora a povinnými subjektmi pomenujeme a odstránime. Zároveň do neho zavedieme inovácie, ktoré dnešný pokrok informačných technológií umožňuje (pozrite aj kapitolu SPRAVODLIVOSŤ).

  • Určíme jasné pravidlá, ako majú štátne orgány zrozumiteľne informovať o nových povinnostiach a zákonoch. Okrem toho bude možné zmeny legislatívy týkajúcej sa podnikania realizovať len k jednému dátumu v roku.

  • Inovujeme verejný portál Slovensko.sk s cieľom poskytovať na jednom webovom sídle prístup ku všetkým online dostupným verejným službám a informáciám. Zriadime službu Moje dáta, v ktorej človek nájde všetky informácie o jeho vzťahu k štátu a verejným inštitúciám. Vďaka tomu nebude od neho štát vyžadovať potvrdenia, ktoré má k dispozícii. Taktiež si bude môcť potvrdenia stiahnuť, keď ich bude potrebovať pre banku či za iným účelom (viac informácií v časti DIGITÁLNE SLOVENSKO).

4.8. Ústretový štát
  • Oslabíme represívny prístup štátu k ľuďom pri pochybeniach. Podľa francúzskeho a nemeckého vzoru zavedieme úpravu, ktorá oslabí sankcie pri prvom alebo ojedinelom pochybení a bude klásť dôraz na preventívny prístup (upozornenia na povinnosti, uzávierky a podobne).

  • Otvoríme otázku zníženia kvóra na petície, ktoré musí prerokovať Národná rada SR, zo 100-tisíc podpisov na 50-tisíc, prípadne menej, čo umožní reálne používanie tohto inštrumentu (pozrite aj kapitolu ĽUDSKÉ PRÁVA).

  • Zrušíme povinné kvóty na pokuty a iné nástroje motivujúce k represii (pozrite aj kapitolu POLÍCIA).

  • Zavedieme možnosť (už existujúca pri daniach), aby si občan a občianka, podnikateľ a podnikateľka mohli za rozumný poplatok vopred vypýtať záväzné stanovisko úradu, aby si mohli byť istí, že ich za určitý postup neskôr nikto nebude pokutovať (pozrite aj kapitolu DANE).

4.9. Moderné riadenie ľudských zdrojov
  • Posilníme kontrolné kompetencie Rady pre štátnu službu. Transformovaním z existujúcej sekcie zriadime na úrade vlády Centrum pre štátnu službu. Jeho úlohou bude koordinácia postupu pri riešení štátnozamestnaneckých vzťahov vrátane výberových konaní, ďalej poskytovanie právnej pomoci, vytváranie vhodných pracovných podmienok, celoživotné vzdelávanie, centrálny zber údajov pre analýzy a štatistiky v oblasti riadenia ľudských zdrojov, ochrana štátnych zamestnancov, ktorí poukážu na porušovanie zákonov a podobne.

  • Prijmeme opatrenia na lepšie a spravodlivejšie finančné ohodnotenie štátnych úradníkov a úradníčok a zvýšenie ich efektivity. Tiež budeme investovať do väčšej kvality ľudí cez ich lepší výber, prípravu na zamestnanie a celoživotné vzdelávanie.

4.10. Menej politiky
  • Presadíme dôsledné odpolitizovanie obsadzovania pozícií v štátnej a verejnej správe, ktoré sú stále v súčasnosti obsadzované politicky, hoci by na papieri mali byť apolitické. Táto zmena sa bude týkať aj prednostov okresných úradov.

  • Dôsledne odpolitizujeme stredné a nižšie úrovne verejnej správy (nezávislé overovanie uchádzačov a uchádzačiek, z ktorých si úrady budú vyberať, posilniť postavenie a právomoci Centra pre štátnu službu, zaviesť trestnoprávnu zodpovednosť za manipuláciu výsledkov výberových konaní).

  1. OCHRANA DEMOKRACIE, REFORMA SAMOSPRÁVY, POSILNENIE DECENTRALIZÁCIE

5.1. Zriadime senát
  • Zriadime druhú komoru parlamentu (senát), ktorá bude fungovať ako poistka proti snahám rozložiť demokratický ústavný systém a posilní regionálne zastúpenie v zákonodarnom zbore.

  • Senátori a senátorky budú volení v priamych voľbách v 40 jednomandátových obvodoch.

  • Zároveň znížime počet poslancov a poslankýň Národnej rady SR na 120 a ušetrené prostriedky využijeme na vytvorenie senátu.

5.2. Silnejšia samospráva bez VÚC
  • Presadíme zrušenie vyšších územných celkov k roku 2022, čo bude začiatkom širšej reformy územnej samosprávy na základe komplexnej stratégie. O tú sa budeme snažiť aj so širšou podporou zástupcov samospráv s cieľom dostať verejnú správu bližšie k ľuďom. Za týmto účelom určíme politického lídra či líderku tejto témy.

  • Posilníme kompetencie samosprávy, najmä miest, v súlade s dosahovaním vyššej efektivity (možnosť lepšie riadiť svoju bezpečnosť cez mestskú políciu alebo regulácia verejného priestoru cez zdaňovanie schátraných budov).

  • Zabezpečíme kvalitné vzdelávanie pre samosprávu. Vytvoríme platformu akademického sektora, mimovládnych organizácií, štátnej správy a samosprávy na nastavenie potrieb volených zástupcov a zástupkýň, zamestnancov a zamestnankýň samosprávy v oblasti vzdelávania a ponúkneme pravidelné možnosti vzdelávania.

  • Vytvoríme účinný kontrolný mechanizmus v samospráve prostredníctvom samostatných útvarov hlavných kontrolórov a kontrolórok s právnou subjektivitou v súlade so zmenou územnosprávneho členenia. Kontrolóri a kontrolórky budú fungovať ako profesionáli na plný úväzok a vykonávať kontrolu obcí vo svojom vymedzenom regióne. Zabezpečíme ich certifikovanie ideálne Najvyšším kontrolným úradom, upravíme ich postavenie vo vzťahu k voleným orgánom samosprávy, čo zabezpečí vyššiu mieru nezávislosti v pracovnoprávnych vzťahoch, ako aj pri výkone kontroly.

Gestori a gestorka kapitoly

Miroslav Beblavý

Matej Petroci

Richard Drutarovský

Radúz Dula

Richard Jánoš

Katarína Macháčková

Kapitoly

Zostaňme v kontakte

Meníme politickú kultúru, zaväzujeme sa neútočiť a jednať s našimi partnermi konštruktívne.

Toto pole je povinné

Pre zlepšenie kvality našich stránok používame cookies. Tým, že pokračujete v prehliadaní stránok bez zmeny nastavení vášho prehliadača, súhlasíte s ich používaním. Viac o používaní súborov cookie.